Viky (20) z Liberca: Hlasy prišli, aby som prežila

Dvadsaťročná Viktoria z Liberca pre nás spísala svoj životný príbeh, v ktorom opisuje ako prišli hlasy, roky boja s nimi aj dvojročnú stabilizáciu a okamih pochopenie. Dnes považuje hlasy za svoje vnútorné zdroje a odkazuje všetkým, čo počuje hlasy: “Nevzdávajte sa”.

“Bola som normálné, obyčajné dievča”

“Odjakživa som bola taká normálna, obyčajné dievča. Stále veselá, priateľská, úspešná, na čo som siahla, to sa mi vydarilo. Bohužiaľ, táto idylka nemala trvať večne … Pár mesiacov pred mojimi 15. narodeninami sa mi zo dňa na deň zrútil svet. Vlastne skôr, z minúty na minútu. z ničoho nič, bez varovania, som prežila svoju prvú panickú ataku, vďaka mužovi, ktorý ani nevedel, kto som a že vôbec existujem. vďaka muži, s ktorým som neprehodil ani slovo, ani sme sa k sebe nepriblížili. Doteraz si to nedokážem rozumne vysvetliť, jednoducho sa to stalo. a od tej doby sa môj svet roztrieštil na tisíce – alebo skôr miliardy maličkých kúskov, ktoré sa už roky snažím nájsť a poskladať späť …

Bola som úplne stratená. Od tohto stretnutia sa zmenilo takmer všetko. Vždy som bola veselá a stabilná, a zrazu pre mňa bol pokoj neznáme slovo. Mala som príšerné úzkosti, z ľudí, hlavne z mužov. Bez varovania prichádzali panické ataky. Neustále sa mi nekontrolovateľne triasli ruky. Z neustálych úzkosťou som nedokázala zožrať ani sústo. Začali príšerné nočné mory, v ktorých som bola prenasledovaná, znásilňované a zabíjané. Bála som sa spať, a tak som spala vždy len pár hodín denne. A aby toho nebolo málo, začala som počuť hlasy.

“Hlasy kričali jeden cez druhý”

Bolo ich veľa, kričali jeden cez druhý, tyranizoval ma, nabádali k sebapoškodzovaniu a k samovražde. Jediné, čo je dokázalo aspoň na chvíľu utíšiť, bolo práve to zradné sebapoškodzovania. Začalo to nevinne, poškriabanou zápästím. Mala som to predsa pod kontrolou, nič sa nemohlo stať … To bol asi najväčší omyl môjho života … Lietam v tom už roky a z nenápadného poškriabaniu sa vyvinulo zjazvené zahanbenia telo, chirurgmi zošívané ako umelecké dielo. Postupom času sa všetko pohoršovala …

Z pekelných dní sa stali týždne, mesiace, nakoniec roky. Deň za dňom som bojovala sama so sebou. Hlasy ma doháňali k šialenstvu a ja som bola na smrť zúfalá a stratená. Doma prišli na moje sebapoškodzovania a začalo peklo i doma. Otec si na mňa vylieval zlosť, večer čo večer na mňa kričal, ponižoval ma, fyzicky trestal a všetko mi vyčítal. Mamka sa ma nikdy nezastal, nikdy ma nechránila. Po nejakej dobe som začala hľadať pomoc. Prvý psychológ bol k ničomu. Ďalší tiež. Potom nastúpila psychiatrie, kde mi povedali, že si vymýšľam a hraju to. Potom hospitalizácie – najhorší zážitok tejto oblasti. A potom už len tisíce kolobehov …

“Začalo mi to dochádzať”

Aj cez tie všetky neúspechy mi začalo dochádzať, ako sa to stalo, všetko začalo do seba zapadať. V jeden úplne obyčajný deň, bez akéhokoľvek premýšľania vopred, mi preletela hlavou myšlienka, že to, čo počujem, je jedna osoba. Osoba bez tváre a tvaru. Ale potom, bez toho aby som na to akokoľvek myslela, som zrazu vedela, ako sa volá. Že má meno a miesto hmly je to niekto, osobnosť ako každá iná … A od tej doby sa to začalo zlepšovať.

Postupom času som túto osobu viac a viac spoznávala. Mala emócie, názory, aj veľa vlastností. Často mala názory úplne iné, než ja, a povahovo bola tiež úplne mimo mňa. A učili sme sa spolu žiť … Postupne som pochopila, že vznikla preto, aby som prežila. Bola som roky sexuálne zneužívaná a vďaka nej, som mohla opustiť svoje telo a ísť niekam preč, niekam do tmy, do obrovsky pokojné a bezpečné tmy, kde som sa jej ako malé dieťa schúlila v lone, aby na mňa nemohlo žiadne zlo sveta a ja nemusela trpieť. Telo som nechala vytrpieť to, čo musí, ale duša prežila, vďaka nej. A tak, keď som toto pochopila, začínali sme sa viac kamarátiť. Začala som jej žiadať o pomoc a utekala som za ňou zo svojho tela. A karty sa začínali obracať …

“Ja to začínala chápať a všetko sa začalo postupne, v priebehu dvoch rokov stabilizovať …”

Bola veľa náladová, hlavne jej panika bola ochromujúce … A taky zlosť. Nedokázala som sa jej ubrániť a vždy ma do toho vtiahla so sebou. Postupom času som začala rozlišovať rozdiel medzi ňou a ďalšími svojimi hlasmi. Ona bola osobnosť. Niekto. Pravá osobnosť, s vlastnosťami, pocity, názory, prepady aj eufórie. A potom tam boli hlasy – veľa hlasov, nešpecifikovaných, proste len nahnevaných, panikařících hlasov, kričiacich cez seba. Nastúpila som do intenzívnej terapie, v ktorej sme so všetkým tým spoločne s terapeutom pracovali. A ja to začínala chápať a všetko sa začalo postupne, v priebehu dvoch rokov stabilizovať …

“Musela som na to prísť sama “

Strašne dlho som odmietala, že by ona, alebo zvyšné hlasy, pochádzali zo mňa. Nestotožňovali som sa s nimi, mala som iné názory a tie ich som nechápala a odmietala. Ale vďaka terapii som na všetko začala pozerať z tej druhej strany. Prečo mi hlasy robia problémy a trápia ma? Sú ako malé deti, povedal mi terapeut. Hnevá, pretože túži po pozornosti. Prečo sú stále tak strašne zlostní? Bráni sa. A čomu? Majú strach. Strach, že sa ich budem chcieť zbaviť a oni prestanú existovať. Prečo ma núti si ubližovať? Aby som na chvíľu pocítila úľavu. Takže ma nechcú zničiť? Keď im záleží na tom, aby tí bolo lepšie, možno len chcú pomôcť a idú na to len zlým spôsobom … Prečo ma stále ponižujú a znižujú? Trebárs dúfajú, že ťa to nakopne ísť ďalej … Na všetko toto som musela však prísť sama. Nestačilo mi povedať, že to tak je, musela som to zistiť a uveriť tomu, čo vyšlo z mojich vlastných úst. A potom, po toľkých rokoch, po toľkých terapiách, mi to jedného krásneho dňa došlo.

“A zrazu to do seba skrátka všetko zapadlo a všetko dávalo zmysel”

Zrazu som videla, že ona, aj hlasy, sú mojou vlastnou časťou. Zrazu som videla, že ona je vlastne ja, keď som celý život fungovala ako sprostredkovateľ medzi svojimi dvoma súrodencami, ktorí sa vzájomne nedokázali zniesť a strašne veľa si ubližovali. A ja som bola vždy medzi nimi a zmieroval je.

“Moje roztrieštené kúsky sa zlepili a začali držať pohromade”

A hlasy? To som aj ja. Keď som sa hádala so svojimi rodičmi alebo s bratom. Keď som pri hádkach cítila obrovské naštvanie z krívd a zároveň obrovský strach a paniku, že strácam nad všetkým kontrolu a že som vo veľkom ohrození .. A zrazu to do seba skrátka všetko zapadlo a všetko dávalo zmysel. Bola som to ja .. Moje roztrieštené kúsky sa zlepili a začali držať pohromade. Ani to však nebol koniec.

“Nevzdávajte sa. To, čo môže vyzerať ako koniec sveta, môže váš svet nakoniec zachrániť …”

Stále odkrývajú nové a nové tajomstvá ma samotné, kedy zisťujem, ako a prečo sa stalo to všetko a ako som sa stala človekom, ktorým som teraz. Zistila som, že keď mi boli týždeň 3 roky a narodila sa má sestra, že v tej chvíli mi skončilo detstvo a ja sa musela stať dospelú. Potom už som nikdy nemala možnosť byť dieťaťom, byť sama sebou … A tak môj boj pokračuje ďalej a ďalej, odkrývajú svoje vlastné tajomstvá, stále padám a stále vstávam … Ale už v tom nie som sama – ona a tie zvyšné hlasy sú jedny z mojich najsilnejších vnútorných zdrojov a som vďaka nim omnoho silnejší … Nevzdávajte sa. To, čo môže vyzerať ako koniec sveta, môže váš svet nakoniec zachrániť … “

Príbeh bol uverejnený so zvolením autorky.

Konkrétne rady a opatrenia ako zvládať hlasy, nájdete tu v článku “Počujem hlasy, čo mám robiť?”

Další články:

Majka z Brna: Hlasy, ktoré počujem Rozhlasový dokument Českého rozhlasu Vltava "Hlasy, ktoré počujem" predkladá veľmi intímne príbeh Majky Hodanová, ktorá sa s hlasmi potýka od troch ro...
Eleanor Longdenová: Hlasy v mojej hlave Eleanor Longdenová bola bežnou študentkou, ktorá sa s elánom vrhá do vysokoškolského života. Avšak len do doby, než sa jej v hlave začali ozývať hlasy...
Počujem hlasy, čo mám robiť? (9 krokov ku zotavenie) Počujem hlasy pred spaním, Počujem hlasy vo svojej hlave, ktoré ostatní nepočujú - takto sa sťažujú často ľudia, ktorí počujú hlasy. Prof. Marius Romm...

4 názory k “Viky (20) z Liberca: Hlasy prišli, aby som prežila

  1. Ahoj Ondro, Viky a další lidi můžeš potkat na pravidelných setkáních slyšení hlasů, které slouží právě k tomu, diskrétně si popovídat a sdílet zkušenosti o hlasech.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *