Až 60% ľudí niekedy v živote vidí (alebo počuje hovoriť) mŕtve

Až 60% ľudí vidí mŕtve, počuje mŕtve, po ich smrti. Rad ľudí vo výskume uviedla tiež pocit prítomnosti zosnulého, či iné vnemy. Táto prekvapivá čísla priniesli vedci z Talianska. Odborníci tento fenomén označujú ako Zážitok pokračovanie prítomnosti (ECP).

Vedci z univerzity v Miláne zhromaždili dostupné populačné a klinické štúdie o zážitkoch prítomnosti mŕtvej osoby a zahrnuli ich do prehľadové štúdie, v ktorej sa snažili zistiť, ako sú tieto zážitky časté. Čísla sú pomerne prekvapivá. Zistili, že 30 – 60% ľudí, ktorí prišli o partnera, zažije, že vidí mŕtveho, počuje mŕtveho, alebo ho iným spôsobom vnímá2, čo potvrdzujú aj ďalšie výskumy.

Prežitky mŕtvych sú častejšie, než sa vedci domnievali

Dr. Hayesová z Univerzity v Roehampton viedla výskum formou rozhovorov so 17 ľuďmi, ktorým zomrel blízky človek. Mnohé z nich uviedla, že počula hlas zosnulého, videla jeho obraz, cítila jeho dotyk a niekedy vnímala jeho prítomnosť nešpecificky bez použitia základných smyslů5.

“Ľudia uvádzajú vízie, hlasy, hmatové vnemy, chute a niekedy tiež niečo, čo by sme mohli nazvať vnemy prítomnosti mŕtveho, často bez sprostredkovania piatimi zmyslami” (Jacqueline Hayesová)5.

Jav bol doteraz označovaný ako PBHE (Post-bereavement hallucinatory experiences, Zážitky posttruchlivých halucinácií), malo sa však za to, že sa jedná o len o občasný jav. Nový výskum, potvrdzujúce, že po smrti blízkeho ho počuje, vidí, alebo inak vníma prakticky polovica ľudí, preto vedcov prekvapil. Vedie sa diskusia, či možno považovať tieto zážitky za normálne, alebo nie.

ECP – Zážitky pokračovanie prítomnosti

Dr. Hayesová, ktorá PHBE študuje niekoľko rokov, uviedla v rozhovore pre denník Daily Mail, že pre tieto zážitky uprednostňuje názov ECP (Zážitky pokračovanie prítomnosti, Experiences of continued presence), pretože halucinácie majú negatívny konotaci6.

“Lekári by nemali považovať známky ECP za prejavy ochorenia alebo poruchy, často totiž majú ozdravný účinok” (Jacqueline Hayesová)5.

Uviedla tiež, že psychická záťaž pramení zo vzťahu k zosnulému. Preto aj prípadná terapia by sa mala zamerať na vzťah k blízkemu-zomretému, nie na to, že ho pozostalý vidí, počuje, alebo inak vnímá5.

Jej slová potvrdzuje aj popredná česká odborníčka na smutkové poradenstvo PhDr. et Mgr. Naděžda Špatenková, Ph.D. z Univerzity Palackého v Olomouci, podľa ktorej sú pocity prítomnosti zosnulého a videnie zosnulého prežitky, ktoré považujeme v rámci trúchlenia za normálne. Ako uvádza, jedná sa o časté reakcie na smrť blízkej osoby, ktoré sú prirodzenou súčasťou procesu truchlení7.

Zážitky sú častejšie príjemné

Podrobne zážitky s mŕtvymi opísala prípadová štúdie uskutočnenej na univerzite v Berlíne. Žena, ktorej dcéra zomrela na predávkovanie heroínom, ju pravidelne vída, ako na ňu volá “Mami! Mami!”1. Hoci spomienky na zosnulých dieťa môžu byť tragické, pre väčšinu ľudí sú tieto zážitky príjemné.

Výskum uskutočnený na geriatrický oddelenia nemocnice vo švédskom Götteborgu zistil, že medzi ovdoveným mužmi a ženami vo veku okolo 70 rokov sú tieto zážitky časté a oni sami ich vnímajú pozitívne. Pomáhajú im prekonať samotu. O aké zážitky sa jedná najčastejšie? Polovica z opýtaných vníma prítomnosť zosnulého. Približne tretina mŕtveho niekedy vidia, alebo počuje a pri tej príležitosti si s ním povídá3.

V mnohých prípadoch pozostalým hlas, alebo vízie zosnulého pomáha. Ako uvádza Dr. Hayesová vo svojej správe na konkrétnych prípadoch, Samuelovi pomohol hlas babičky vyriešiť problém s pozostalým dedkom. Aggie počula hlas zosnulého priateľa, ktorý ju žiadal o odpustenie a pomohol jej zbaviť sa hnevu a vysporiadať sa s jeho úmrtím4.

Trúchlenia vníma každá kultúra inak

Ľudia smúti nielen po svojich blízkych a členoch rodiny, ale aj po domácich miláčikoch, ku ktorým si vybudovali blízky vzťah. Carlos slúžka vída svoju mačku dávno potom, čo zomrela. Svoje zážitky hodnotí ako spomienky na milovanú bytost8.

Antropológovia poukazujú na to, že nielen pohrebné rituály, ale aj trúchlenia a vzťah k mŕtvemu sú v každej kultúre inej. Carlos slúžku, ktorý pracuje zároveň ako medzikultúrne výskumník Univerzite George Masona, upozorňuje, že obavy z týchto javov sú typické skôr pre západnú civilizáciu. Iné kultúry tak striktne medzi “tu” a “tam” nerozlišují8.

zdroj:
(1) Baethge, C. (2002). Grief Hallucinations: True or Pseudo? Serious or Not? An Inquiry into Psychopathological and Clinical Features of a Common Phenomenon. Psychopathology (35):296–302.
(2) Castelnovo, A., Cavallotti, S., Gambini, O. & D´Agostino, A. (2015). Post-bereavement hallucinatory experiences: A critical overview of population and clinical studies. Journal of afective disorders. (186):266–274.
(3) Grimby, A. (1993). Bereavement among elderly people: grief reactions, post-bereavement hallucinations and quality of life. Acta Psychiatrica Scandinavica (87):72–80.
(4) Hayes, L. & Leudar, I. (2015). Experiences of continued presence: On the practical consequences of ‘hallucinations’ in bereavement. Psychology and psychotherapy. ( 89):194–210.
(5) Hayes, L. & Leudar, I. (2013). Experiences of continued presence: On the practical consequences of ‘hallucinations’ in bereavement. Získáno 4.12.2016 z webu Leudar  http://www.leudar.com/pdfs/voices/Hayes&Leudar2013.pdf
(6) Mail Online. (2016). Six out of ten say they’ve had contact with a dead partner: Bereaved people experience high level of ‘hallucinatory experiences’ such as seeing a loved one in their old chair. Získáno 4.12.2016 z http://www.dailymail.co.uk/health/article-3488332/Six-ten-say-ve-contact-dead-partner-Bereaved-people-experience-high-level-hallucinatory-experiences-seeing-loved-one-old-chair.html
(7) Špatenková, N. (2013). Poradenství pro pozůstalé. Praha: Grada.
(8) Vaughal, B. (2008). Ghost Stories: Visits from the Deceased. Získáno 4.12.2016 z webu Scientific American. https://www.scientificamerican.com/article/ghost-stories-visits-from-the-deceased/

Názor k “Až 60% ľudí niekedy v živote vidí (alebo počuje hovoriť) mŕtve

  1. nesmysl trauma. Když zemřel můj otec, tak se následnou noc mému malému synovi zdál zvláštní sen o dědečkovi, který ho nabádal, aby mě poslouchal. Syn netušil, že dědeček už je mrtvý. Tu samou noc mojí mámu probudilo zřetelné pohlazení, které popsala jako dotek křídla anděla

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *